Jonáš má ako väčšina detí v jeho veku veľmi rád vodu. Je umenie dostať ho po umytí rúk od umývadla a ešte väčšie dostať ho večer zo sprchy. Táto príhoda je o jednom kúpeli, ktorý sa však nekonal večer, a už vôbec nie v umývadle.
Jonáško sa asi dva týždne dozadu rozhodol okúpať v záchode. Čoby nebola až taká katastrofa, keby v ňom nebol nalepený WC-Ente Fresh Disc. Keď som Jonáša našla, mal ruky až po lakte v záchodovej vode, robil penu z toho disku a natieral sa touto úžasne voňajúcou zmesou. Ono v tom záchode to príjemne vonia, ale v tomto prípade mi až zle došlo, keď som ho vzala na ruky. A to hneď z dvoch dôvodov. Prvý bol ten, že v tejto koncentrácii táto príjemna vôňa bola veľmi intenzívna a druhý dôvod bol, že som netušila, či z tej vône aj okoštoval a ak áno, tak aké množstvo. Takže som ho z prvého dôvodu rýchlo poumývala, utrela a prezliekla. Z druhého dôvodu som zavolala toxickú pohotovosť. Skvelý to vynález. Je to linka, kde vám rýchlo poradia, ak vaše dieťa vymyslí nejakú úžasnú vec podobnú tej Jonášovej. Pri Lukášovi som tam volala, keď sa napchával krémom na tvár, ktorý si tatinko nechal na nočnom stole. Tentokrát mi hlas v telefóne po vysvetlení situácie oznámil, že nič sa mu nestane. Teda odhliadnuc od toho, že ak to fakt jedol, tak mu bude dobre zle a bude zvracať a mať hnačku. Okrem toho ma poslal do lekárne kúpiť liek proti peneniu v bruchu, pretože by Jonáš pri zvracaní mohol túto penu vdýchnuť a tá by mohla spôsobiť zápal pľúc. Nelenila som, vzala obe deti a išla do lekárne. Tam to celé pokračovalo. Lekárničke som povedala, čo potrebujem a tá mi to ochotne priniesla. Okrem toho mi začala dávať aj rady, čo mám zo stravy vynechať - ten liek sa totiž dáva aj bábatkám, ktoré majú problém s bruškom. Ja trúba som jej však povedala, že ja nemám bábo, ale dieťa, ktoré asi zjedlo niečo, čo nemalo. No a ona, že čo to bolo. Mne to stále nedošlo a som slušne vychovaná, tak som jej odpovedala. A už to išlo. Lekárnička zbelela a posielala ma rovno na pohotovosť. Ja som nechápala prečo, keď som pred tým volala toxické centrum a tí mi nič nepovedali. Tak som sa jej pýtala, že čo sa vlastne deje. Nakoniec vysvitlo, že si myslela, že to bol tekutý čistič WC-Ente. Vystresovala ma však svojou reakciou natoľko, že som sa triasla ešte keď už boli deti v posteli.
Toto všetko som však musela ešte zavolať aj manželovi, pre prípad, žeby prišiel domov a nás nikde. Bol totiž práve na krátkej návšteve na rodnej hrude. No nadšený z toho celého nebol.
Dopadlo to však dobre. Jonášovi nič nebolo. Pravdepodobne bol natoľko chytrý, že ak to aj olízal tak zistil, že je to dobrý humus a radšej sa v tom len poumýval. Akurát mňa tento jeho kúpeľ stál zopár nových šedivých vlasov.
A aby toho nebolo málo, tak tuším dva dni dozadu, hodil do odtoku v umývadle zubnú kefku. Tú sme vytiahli a manžel navrhol, že to dieťa asi na nejakú dobu zavrieme v izbe do postieľky. Pre jeho bezpečnosť a naše zdravé nervy.
