Lukášov "špruch" 2

Náš Lukáš má tenké uši a zapamätá si zásadne to, čo by ani nemusel. Človek si pred ním musí dávať naozaj veľký pozor na to, čo povie. Takto som sa raz neovládla a keď hľadal istú vec (už si nepamätám, čo to presne bolo), som mu povedala, nech kuká okom a nie bruchom.

Týždeň-dva na to sme ho viezli do "Spielgruppe" výnimočne aj s manželom. Išli sme relatívne skoro, tak som povedala, že sa zastavíme kúpiť ešte chlieb. Po ceste je totiž malá pekáreň. Muž ju však nepozná a ani ju nezbadal, tak položil otázku, že kde. Ja mu vravím:"veď tuto, hneď pred nami je pekáreň." A ako som dopovedala, tak sa k nemu zo zadu nahol Lukáš a vraví:"tato, veď kukaj okami a nie bruchom." Manžel hneď tušil, odkiaľ fúka a len sa na mňa zazubil.

V to ráno Lukáš ale fakt perlil. Pretože ako sme kúpili chlieb, som ešte mužovi hovorila, ako sme deň pred tým pochodili s Lukášom u zubárky a že dúfam, že deti podedia kvalitu mojich zubov. Na čo môj starší syn zdesene vykríkol:"ale mami, ja nechcem dievčenské zuby, ja chcem chlapčenské!"