Sobotné nákupy

Tento príbeh je úplne čerstvý. Udial sa totiž práve dnes. Kajo je momentálne v Poľsku na nejakom hokejovom turnaji a my si doma gazdujeme sami. Zatiaľ sa nám celkom dobre darí. A keďže je dnes sobota a Kajo sa s Lukášom prihlásili na ďalšie pokračovanie plaveckého kurzu, musela som sa do Badenu vybrať ja. Jonáša som zverila kamarátke Deniske. Po plávaní sme sa dohodli, že ju pozvem za odmenu na obed do Manoru a tak sme aj urobili. Dobre sme sa najedli, dali si kávu a koláč. Veď čo by to bolo za správny obed bez dezertu, no nie? Lukáš sa vybláznil na ihrisku, my sme popíjali kávičku a opaľovali sa na slniečku. Jonáš pozeral na ostatné deti a bolo nám veru fajn. Deniske sa domov nechcelo, tak som ju zlanárila na nákupy. Rozpadli sa mi totiž po dlhej dobe moje obľúbené topánky. Okrem toho potrebujem aj tenisky na leto, lebo v mojich trekingových mi je už riadne teplo. Tak sme sa vybrali po obchodoch. Hneď v prvej obuvi som natrafila na skvelé balerínky (pre terminológie neznalých - dámske nazúvacie topánky bez opätku). Nechala som si ich odložiť, veď nebudem predsa kupovať hneď prvé topánky, čo sa mi páčia.Pobrali sme sa do ďalšieho obchodu. A tam sa to stalo. Skúšali sme si s Deniskou topánky. Jonáš sa hral v kočíku so svojím sobíkom a Lukáš komentoval náš výber: "tieto sa mi páčia, maminka". Pritom držal v ruke pánske topánky o veľkosti asi malého člna. "Lukáško, to sú pánske topánky, vráť ich na miesto prosím ťa." Odniesol ich a za chvíľu doniesol ďalšie. Takisto pánske. A takto to išlo dookola. Až zrazu hľadám Denisku, lebo som našla topánky, ktoré sa mi páčili. Lukáša som stále videla. Ako sme s Deniskou preberali, či kúpiť alebo nekúiť, všimla som si, že nevidím Lukáša. Ani Deniska ho nevidela, tak som sa dosť preľakla a začala sme s Deniskou volať jeho meno. "Lukáš?! Kde si?!" V tom sa odniekadiaľ ozvalo tichým hláskom:"kakám." "Čo robíš? A kde si?" pýtala som sa ho. Spoza regála s pánskymi topánkami vykukla malá hlava a tichým hlasom odpovedala:"tu som a kakám." A veru kakal, a poriadne. Vôňa šíriaca sa okolo neho hovorila za všetko. Čo už. V tomto prípade len - vďaka za pampersky.