Dnes ráno som sa rozhodla, že začnem písať moje zážitky s deťmi. Niektoré totiž podľa mňa stoja za to.
Tak napríklad, stalo sa vám už niekomu, že ste takmer zabudli svoje dieťa v obchode? Mne prosím áno. V pondelok. Zistila som, že nás Lukáš potrebuje nové topánky a kedže máme neďaleko obuv, tak som si povedala, že pred tým než pôjdeme na ihrisko, skočím ešte tam. Pobalila som deti, hračky a kočík, naložila nás do auta a vyrazili sme. Vošli sme do obchodu, Jonáša v autosedačke som položila medzi regále, Lukáša poslala na šmykľavku a začala pozerat ponuku. Vybrala som niekoľko párov, Lukáš vyskúšal (aj na šmykľavke) a tak sme sa pobrali ku pokladni. V pravej ruke autosedačka, v ľavej Lukáš. Topánky vzala k pokladni predavačka. Postavila som sedačku k pokladni a zaplatila. No a vtedy sa to stalo. Zbalila som topánky do jednej ruky, Lukáša do druhej a pohli sme sa von. Až vo dverách som si uvedomila, že mám síce obe ruky plné, tak ako pri vchádzaní do obchodu, akurát, že v tej pravej, mám o dobrých 7kg menej. Tak som sa rýchlo vrátila ku pokladni, vzala autosedačku s Jonášom a v tom sa ma predavačka spýtala:"zabudli ste si bábo?" "No, skoro áno" znela moja odpoveď a to, ako som sa pri tom cítila, si asi viete predstaviť .
A niečo podobné sa mi stalo s Jonášom aj minulý týždeň u nás na ihrisku. Nikam som síce neodišla a nenechala ho tam, ale až po 1,5 hodine venovania sa Lukášovi, ktorý lietal po ihrisku, liezol na preliezky a šmýkal sa, som si uvedomila, že ten v strede ihriska stojaci kočík (aby som si ho všimla) je tiež môj.
Jednoducho náš Jonáš je take pohodové dieťa, že niekedy ani neviem, že ho mám.
Zlaty chlapec. Ja Benka nemam , ani som nemala sancu niekde zabudnut.
OdpovedaťOdstrániťNo Lukáš je momentálne tiež neprehliadnuteľný, alebo lepšie povedané - neprepočuteľný a tým pádom nie je možné ho ani nikde zabudnúť :-)
OdpovedaťOdstrániť