Kabátový príbeh 1

Po narodení Lukáša som v zime zistila, že môj starý kabát na prsiach nezapnem. Tak som si kúpila nový, čierny s kapucou. Nosila som ho celú zimu a keďže bola studená jar, tak aj počas nej. Koncom marca, Lukáš mal vtedy deväť mesiacov, nás Kajo zobral do Biascy (cca.250km od nášho vtedajšieho bytu) na turnaj švajčiarskych rozhodcov. Turnaj sa konal v sobotu a v nedeľu. Odchádzali sme však už v piatok po obede a pretože bolo zima, kabát išiel s nami. Čo čert nechcel, v sobotu sa oteplilo na dobrých 15 stupňov. A kto by behal v takom teple v kabáte? Chudák kabát skončil prevesený na kočíku. Tak v podstate strávil celý víkend. Až na nedeľné záverečne posedenie s ostatnými rozhodcami v reštaurácii. Môj manžel má totiž tendenciu vždy a za každých okolností dávať veci na poriadok. A presne to urobil aj v tú nedeľu po príchode do reštaurácie, kde som ja už dávno čakala, samozrejme aj s obloženým kočíkom. V rámci svojej upratovacej mánie odviezol kočík z dosahu (veď Lukáš sedel pri stole vo vysokej stoličke a jedol svoj obed z Nestlé-pohára) a s ním aj môj kabát, ktorý pekne zavesil na vešiak. Čo by bolo všetko super, len ma akosi o tomto svojom počine zabudol informovať. Po skončení obeda som v domnienke, že všetko mám v kočíku (keďže na kočíku som nič nevidela) zbalila veci a naložila do auta. Keďže bolo teplo, tak ma ani nenapadlo, že ten kabát tam nie je a odišli sme domov.

Asi o týždeň, keď sa zase ochladilo, som si zmyslela obliecť kabát. Važení, aké bolo moje zúfalé hľadanie si asi viete predstaviť. Prekutrala som celý byt, ale kabáta nikde. Tak som premýšľala, kde som ho mala naposledy. Pýtala som sa aj Kaja, ze či si nepamätá, kde som ho mala. A on na to: "mala si ho v Biasce." "Ale bol v kočíku a ten je doma," ja na to. "Nie, zavesil som ho predsa na vešiak, tam kam patrí". "A to si mi nemohol povedať ešte tam?!" Bola som samozrejme na nervy. Nový kabát a ja ho nechám vďaka upratovacej mánii môjho manžela 250km od domu.

Ale aby ste sa nebáli, kabát mám. Karol zavolal svojmu kolegovi rozhodcovi, ktorý turnaj organizoval a býva neďaleko, a ten sa tam do tej reštaurácie po tom týždni skočil pozrieť a našiel môj kabát pekne zavesený na vešiaku. A na ďalší týždeň nám prišiel veľký ľahký balík.