Tí, čo nás poznajú vedia, že môj manžel kávu vôbec nepije. Teda lepšie povedané, do nedávna vôbec nepil. Toto je príbeh o tom, ako sa k tej káve vlastne dostal.
Minulý máj nás prišli navštíviť zo Slovenska babka s dedkom Karolom (máme dvoch dedkov, tak ich musíme rozlišovať menami). No a v júli prišli zas. Obaja pijú kávu a to v hojnom počte. Na deň to vyšlo aj takých 5 káv na hlavu. Čo nám samozrejme nevadilo. Na vianoce som totiž od manžela dostala nový kávovar Nespresso na kapsle. Je malý, skladný a hlavne káva je rýchlo a podľa mňa aj dobre chutí. A čo je podstatné, vie ju obslúžiť aj dvojročný špunt. Hlavne, ak ho to babka s dedkom naučia. Mal z toho obrovskú radosť. Babka s dedkom len volali:"Lukáško, ideme variť kávu". Ešte ani nedopovedali a Lukáš už utekal. Dedko ho vyložil na pracovnú dosku a už sa varilo. Kapsla do otvoru, zatlačiť krytku a stlačiť gombík s veľkou šálkou. A takto to išlo stále dookola, každý deň, čo u nás boli.
Lenže dedko s babkou po dvoch týždňoch odišli. Ja som bola akurát tehotná s Jonášom a káva mi veľmi nerezala. Tatinkovi už vôbec nie. Ale čo sme mali robiť, ked Lukáš len chodil a pýtal sa, či môže niekomu uvariť kávu. Tak som začala piť kávu proti chuti, len na radosť dieťaťa. Z jednej som prešla na tri denne. Ale bezkofeínové. Čo sa však nestalo? Kávu začal z toho istého dôvodu piť aj tatinko. Síce sa to ani nedá nazvať poriadne kávou, to čo pije, ale podstatné je, že Lukáš odvtedy môže obsluhovať kávovar opäť častejšie ako len pár krát za deň. Aj tatinko totiž neostal pri jednej denne, ale dá si aj dve či tri. Momentálne sme na tom tak, že sa v kuchyni potkýnam o Lukášov šamerlík, ktorý má postavený pri kuchynskej linke s odôvodnením, že veď ho stále potrebuje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára